Čo je MCP – Model Context Protocol?

V dnešnom svete umelá inteligencia (AI) a veľké jazykové modely (Large Language Models, LLM) zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu. Jedným z veľkých problémov je, ako umožniť týmto modelom lepšie pochopenie kontextu a spoluprácu s externými systémami, databázami alebo ďalšími zdrojmi dát. Tu prichádza na scénu Model Context Protocol (MCP), ktorý je protokolom alebo spôsobom komunikácie medzi…
MCP

V dnešnom svete umelá inteligencia (AI) a veľké jazykové modely (Large Language Models, LLM) zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu. Jedným z veľkých problémov je, ako umožniť týmto modelom lepšie pochopenie kontextu a spoluprácu s externými systémami, databázami alebo ďalšími zdrojmi dát.

Tu prichádza na scénu Model Context Protocol (MCP), ktorý je protokolom alebo spôsobom komunikácie medzi AI modelmi a vonkajšími zdrojmi kontextu.

Prečo je MCP dôležitý?

  • Veľké modely majú limitovanú kapacitu pamäte a nemôžu uchovávať veľké množstvo informácií na dlhý čas.
  • Mnohé úlohy vyžadujú prístup k špecifickým alebo aktuálnym dátam mimo samotného modelu (napr. osobné informácie, firemné databázy, webové stránky).
  • MCP umožňuje modelu vyžiadať si tento kontext od externých zdrojov, spracovať ho a potom použiť na lepšie odpovede alebo rozhodnutia.

Ako MCP funguje?

  1. Model požiada o kontext – Model odošle žiadosť o relevantné informácie podľa potreby úlohy.
  2. Systém MCP sprístupní kontext – Vonkajší systém alebo služba poskytne požadované dáta.
  3. Model spracuje kontext – AI model použije tieto dáta spolu s vlastnými znalosťami na vyriešenie úlohy.
  4. Výsledok sa vráti používateľovi – Model poskytne výslednú odpoveď alebo akciu.

Architektúra MCP

MCP sa skladá z niekoľkých kľúčových komponentov:

  • Model – veľký jazykový model (napr. GPT-4), ktorý spracováva vstupy a generuje odpovede.
  • Kontextový server – sprostredkuje prístup k externým dátam a poskytuje ich modelu podľa špecifikácií MCP.
  • API (rozhranie) – komunikačný kanál, cez ktorý model a kontextový server komunikujú.
  • Zdroje dát – databázy, súbory, webové služby, ktoré obsahujú potrebné informácie pre daný kontext.

Výhody použitia MCP

  • Modularita – model nemusí všetko vedieť dopredu, môže si kontext kedykoľvek vyžiadať.
  • Aktuálnosť dát – prístup k najnovším informáciám mimo modelu.
  • Bezpečnosť – citlivé dáta môžu zostať mimo modelu a prístupné iba cez kontrolovaný kontextový server.
  • Lepšia škálovateľnosť – ľahšie rozširovať systém o nové zdroje dát bez nutnosti trénovať model nanovo.

Použitie MCP v praxi

  • Virtuálni asistenti, ktorí potrebujú pristupovať k osobným kalendárom alebo emailom.
  • Chatboty na zákaznícku podporu, ktoré čerpajú z firemných databáz.
  • Personalizované odporúčania na základe používateľských dát.
  • Automatizácia procesov, kde model kombinuje generovanie textu s konkrétnymi údajmi z podnikového systému.

1. Prečo je Model Context Protocol (MCP) potrebný?

Problém veľkých jazykových modelov (LLM):

  • LLM majú pevne danú veľkosť kontextového okna (napr. GPT-4 má limit cca 8 000 až 32 000 tokenov). To znamená, že model môže spracovať len obmedzené množstvo textu naraz.
  • Ľudské aplikácie často potrebujú dynamický a bohatý kontext, ktorý sa mení v čase – napríklad najnovšie správy, osobné údaje používateľa, špecifické firemné informácie.
  • Ak by sme chceli vložiť všetky tieto informácie do modelu, bolo by to nepraktické alebo nemožné (dátové množstvo aj bezpečnostné riziká).

Tu vstupuje MCP:

  • MCP je protokol umožňujúci modelu interagovať so systémom, ktorý mu na vyžiadanie poskytuje špecifický kontext.
  • Namiesto toho, aby mal model všetky dáta “v hlave”, môže si ich sám vyžiadať podľa potreby.

2. Ako MCP funguje? Krok za krokom

  • Žiadosť modelu: Model deteguje potrebu externého kontextu — napríklad chce vedieť stav objednávky, posledné správy alebo detaily o konkrétnom produkte.
  • Poslanie požiadavky: Model cez MCP protokol odošle požiadavku na kontextový server. Táto požiadavka môže obsahovať otázku alebo parametre, ktoré definujú, čo presne model potrebuje.
  • Kontextový server: Tento server vie pristupovať k rôznym dátovým zdrojom – databázy, API, dokumenty, webové stránky, alebo aj vlastné firemné systémy.
  • Príprava a odoslanie odpovede: Kontextový server spracuje požiadavku, získava požadované dáta a posiela ich späť modelu v štruktúrovanej forme.
  • Spracovanie modelom: Model použije získaný kontext na dokončenie svojej úlohy — napríklad na odpoveď na otázku alebo vytvorenie konkrétnej akcie.
  • Výstup: Model potom vráti finálnu odpoveď alebo vykoná požadovanú akciu pre používateľa.

3. Architektúra MCP – kľúčové komponenty a ich úlohy

a) Model (napr. GPT-4)

  • Je to hlavný AI jazykový model, ktorý spracováva vstupy a generuje výstupy.
  • Nevie sám o sebe pristupovať k vonkajším zdrojom, pretože je „uzavretý“ vo svojom kontextovom okne.
  • MCP mu umožňuje dynamicky rozšíriť jeho „vedomosti“ o externý kontext.

b) Kontextový server (Context Provider)

  • Je sprostredkovateľ, ktorý dokáže pristupovať k rôznym zdrojom dát a databázam.
  • Na základe požiadavky modelu pripraví relevantný kontext.
  • Môže obsahovať rôzne integrácie – napríklad CRM systémy, dokumentové úložiská, interné API.

c) API rozhranie (komunikácia)

  • Slúži na výmenu správ medzi modelom a kontextovým serverom.
  • Zabezpečuje, že požiadavky a odpovede majú štruktúrovaný formát (napr. JSON).
  • Protokol definuje, aké typy dát sa môžu odosielať a ako sa interpretujú.

d) Zdroje dát

  • Reálne úložiská informácií, ku ktorým sa pristupuje.
  • Môžu to byť databázy, cloudové služby, interné systémy, web scrappery a iné.
  • Systém môže byť rozšíriteľný, čo znamená, že možno ľahko pridať nové zdroje podľa potrieb.

4. Výhody použitia MCP

  • Dynamický a aktuálny kontext: Model môže pracovať s najnovšími informáciami bez nutnosti ich uloženia v samotnom modeli.
  • Zníženie nárokov na kapacitu modelu: Model nemusí „pamätať“ všetko, čo znižuje jeho nároky na veľkosť a rýchlosť.
  • Bezpečnosť a súkromie: Citlivé údaje môžu zostať mimo modelu a prístupné len cez kontrolovaný kanál.
  • Modularita a škálovateľnosť: Rôzne systémy môžu byť integrované do kontextového servera bez nutnosti meniť model.
  • Lepšia personalizácia: Model môže získať presné údaje o konkrétnom používateľovi, čím sa zvýši kvalita odpovedí.

5. Príklady použitia MCP v praxi

  • Virtuálni asistenti: Napríklad digitálny asistent, ktorý pristupuje k tvojmu kalendáru, emailom alebo poznámkam, aby ti mohol dať presnejšie rady.
  • Chatboty zákazníckej podpory: Chatbot môže vyhľadávať v databáze objednávok, faktúr či technickej podpory, aby poskytol relevantnú odpoveď.
  • Firemné aplikácie: Model môže využívať špecifické dáta firmy na generovanie správ, analýz alebo odporúčaní.
  • Personalizované marketingové nástroje: Prístup k používateľským preferenciám umožní presnejšie cielenie reklám a ponúk.
  • Automatizácia procesov: Model môže kombinovať svoje generovanie textu s dátami z podnikového ERP alebo CRM systému a vykonávať komplexné workflow.

6. Záver – prečo MCP mení spôsob práce s AI

MCP predstavuje most medzi „uzavretým“ AI modelom a rozmanitými zdrojmi informácií mimo neho. Vďaka MCP môžu byť AI systémy flexibilnejšie, bezpečnejšie a presnejšie, čo otvára dvere novým možnostiam v oblasti personalizácie, automatizácie a inteligentného spracovania dát.

Poďme spolu niečo nové vytvoriť. 

Napíšte nám

Si na skvelej ceste zapísať sa do skvelého newslettra.

ODOBERAJ NÁŠ NEWSLETTER

Ďakujeme za záujem odoberať náš newsletter.